Slováci začali zarábať reálne viac ako v roku 1989 až v roku 2007.
Úroveň mzdy a to, čo si za ňu môžeme dovoliť kúpiť, je odrazovým mostíkom pri hodnotení životnej úrovne. Štatistiky priemernej mzdy nám síce hovoria, koľko zarába priemerný Slovák, avšak takýchto „tabuľkových ľudí“ nie je v skutočnosti až tak veľa. A to hlavne v prípade, ak sa pozrieme na zárobky mimo nášho hlavného mesto či na zárobky v menších obciach. Napriek tomu je však priemerná mzda pomerne ostro sledovaným ukazovateľom.
Priemerná nominálna mzda vzrástla z 3 142 Kčs v roku 1989 na 954 EUR v roku 2017. Ak by sme priemernú mzdu z revolučného roku vyjadrili vo vtedy ešte neexistujúcich eurách, pri prepočte konverzným kurzom sme v tom čase zarábali v priemere 104 EUR mesačne. Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy od revolúcie vzrástli zhruba 9 – násobne. Reálne však nie sme 9-krát bohatší ako vtedy. Nemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia zvýšili 7 až 8 – násobne.
Reálnejší pohľad na zmenu našich príjmov preto prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu. Prvýkrát od revolúcie sa Slovákom podarilo reálne zarobiť viac ako v roku 1989 až v roku 2007, a to o necelé tri percentá. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch.
Vlani sme reálne zarábali zhruba o 25 % viac ako v roku 1989. Znamená to, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže dovoliť zo svojho zárobku kúpiť viac tovarov a služieb ako pred revolúciou. Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako v roku 1989 a naša životná úroveň je vyššia. Aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov je však do určitej mierny skreslený. Na úroveň priemerne mzdy si totiž mnohí Slováci ani zďaleka nesiahnu a tí, ktorí zarábajú menej, si zo svojho zárobku môžu aj menej dovoliť kúpiť.
To, čo významne ovplyvňuje našu životnú úroveň, je samozrejme aj úroveň nezamestnanosti a trhu práce. Zatiaľ čo v socialistickom režime nezamestnanosť takmer neexistovala, začiatkom 90. rokov sa vyhupla na dvojciferné hodnoty. Dnes sa ale nachádza na historicky najnižších úrovniach, čo taktiež zvyšuje našu životnú úroveň.
